Liečba obsedantno-kompulzívnych porúch (OCD)

Predpokladá sa, že OCD je spôsobená nedostatkom serotonínu v mozgu. Používané hlavne lieky zvyšujú množstvo serotonínu v synapsiách (spojenie medzi dvoma neurónmi) tým, že zabraňujú ich spätnému vychytávaniu. Tieto lieky sa nazývajú inhibítory spätného vychytávania serotonínu. Uľahčujú prechod nervovej správy.

Hlavné predpísané antidepresíva selektívneho inhibítora spätného vychytávania serotonínu (SSRI) sú:

• Fluvoxamín (Floxyfral® / Luvox®)
• Fluoxetín (Prozac®)
• Sertralín (Zoloft ®)
• Paroxetín (Deroxat® / Paxil®)
• Escitalopram (Seroplex® / Lexapro®)
• Citalopram (Seropram® / Celexa®)

Na OCD sú účinné po niekoľkých týždňoch liečby. Liečba zvyčajne trvá niekoľko rokov. V prípade opätovného objavenia sa porúch možno dávku zvýšiť alebo vyskúšať novú molekulu. Viac ako polovici pacientov by došlo k zlepšeniu ich stavu vďaka prispôsobenej liečbe drogami.

Môže byť tiež predpísaný klomipramín (Anafranil®), ktorý patrí do inej triedy antidepresív, tricyklických antidepresív, a ktorý ako prvý preukázal účinnosť pri OCD16. Zvyčajne sa používa ako druhá línia, ak sa nepreukázalo, že prvé lieky sú účinné, pretože jeho vedľajšie účinky môžu byť významné.

Dávky predpísané pre OCD sú zvyčajne vyššie ako pri liečbe depresie. Ak sa liečba ukáže ako neúčinná, mali by ste sa obrátiť na psychiatra, pretože je možné vyskúšať aj iné molekuly, ako je lítium alebo buspirón (Buspar®).

Na zníženie úzkosti môžu byť predpísané antioxidanty patriace do triedy benzodiazepínov. Napríklad klonazepam (Rivotril®) preukázal určitú účinnosť pri liečbe OCD. Boli však hlásené riziká zmien nálady, podráždenosti a samovražedných myšlienok17.

Elektrická stimulácia používaná pri Parkinsonovej chorobe priniesla určité výsledky v ťažkej alebo na liečbu rezistentnej OCD18. Hlboká mozgová stimulácia (DBS) spočíva v implantácii elektród do mozgu a ich pripojení k stimulátoru, ktorý dodáva elektrický prúd. Táto invazívna technika je stále experimentálna19. Môže sa ponúknuť menej invazívna transkraniálna magnetická stimulácia (vysielanie bezbolestného magnetického pulzu cez cievku).

Je tiež potrebné zvládnuť poruchy spojené s OCD.

Liečba obsedantno-kompulzívnej poruchy najčastejšie zahŕňa behaviorálnu a kognitívnu terapiu. Cieľom tejto terapie je znížiť úzkosti spojené s posadnutosťou a znížiť nutkanie spôsobené týmito posadnutosťami. Stretnutia môžu pozostávať z praktických cvičení, pri ktorých sa človek ocitne v situáciách, ktorých sa bojí, relaxácie alebo hrania rolí.

Drogy a psychoterapie sa dajú kombinovať a ukázalo sa, že sú účinné. U dvoch tretín liečených pacientov by skutočne došlo k poklesu ich porúch. Kombinácia týchto dvoch spôsobov sa zvyčajne ponúka priamo v prípade závažných porúch alebo po zlyhaní jedného lieku.

Niekedy je choroba odolná voči liečbe. Zvyčajne to platí pre ľudí s ťažkými poruchami, ktorí tiež trpia bipolárnou poruchou a poruchami stravovania. Môže byť potom nevyhnutná hospitalizácia.